nedeľa 15. mája 2016

Prechádzka, káva a nejaký ten pokec #2

Ahojte,

práve teraz sedím, popíjam si svoje smoothie a vzápätí na to si pchám do žalúdka vynikajúcu 72% kávovú čokoládu. Po 100 rokoch píšem článok na blog, kde som nič nepridala 2 týždne...alebo viac? Ktovie, kedy si tieto vety prečítate. Ach jo.

Potrebovala som na chvíľku vypadnúť zo stereotypu a spraviť si opäť pauzu. S kamarátmi sme sa dohodli a piatok aj sobotu sme strávili na úžasnej akcii Majales. Hneď deň na to som bola prvý deň v novej pre mňa ideálnej brigáde.

Zdroj: https://www.facebook.com/HEXOFFICIAL/



Zdroj: https://www.facebook.com/bratislavskymajales/photos
Ukážka zo smoothie+štavy baru Hampi, kde práve pracujem
V utorok, 10.5., som zažila jeden z najlepších dní môjho života - beseda s jediným scifi autorom, ktorého som si doslovne zamilovala - Dmitri Glukhovsky. Každý knihomil si vie predstaviť, aký skvelý pocit stretnúť jedného zo svojich obľúbených autorov musí byť. Samotná beseda sa začínala o 18:00 a už 40 minút pred ňou som ledva našla stoličku pre seba a kamaráta. O 15 minút neskôr sa dokonca sotva našlo miesto na státie!

zdroj: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10153697111788111.1073741843.19124803110&type=3
Slovami sa nedá popísať šťastie, ktoré som celú dobu zažívala. Ale keďže som to ja, ani vtedy som neodišla bez trapasu s ktorým sa chcem dneska s vami verejne podeliť.
Po besede som čakala vyše 3 hodín na autogram...celú dobu som si v hlave opakovala slová, ktoré mu chcem povedať a mala som veľkú podvedomú chuť ho objať. Keď sme sa dostali na rad medzi jednými z posledných asi 450 návštevníkov, začala som pociťovať nesmiernu únavu, stres a celkovo veľké vyčerpanie. A je to tu - som na rade! Nádych - výdych.

Doslovne mu vylejem srdce, vidím ako mu moje slová vytvárajú úsmev na unavenej tvári. Dokonca som bola obohatená o krásne venovanie, jeho meno napísané v ruštine a milú kresbu.


Po vyčerpávajúcom monológu a dosiahnutí vrcholu šťastia, začínam dýchanie vnímať ako jednu z najťažších činností...nevládzem. Mozgové bunky mi postupne odumreli a už som si nevedela spomenúť ani na to ako sa povie "prajem vám veľa šťastia v tomto roku" po anglicky. ,,Dobre Kika, okamžite vypadni, lebo spravíš hlúposť" je vnútorný monológ, ktorý bol posledný, čo môj mozog vnímal. A bolo to tu. Podáva mi ruku, ja sa nevedomky k nemu nakláňam. Chcem ho objať? Nemôžem, naše dlane sú totiž stále zovreté. Čo to preboha robím? Zmätene sa cítim nielen ja, ale aj on. O presne jednu sekundu nastáva moja verejná smrť. Nakláňam sa k nemu čoraz bližšie a drzo ho pobozkám na jedno aj druhé líco. Druhý bozk mi opätoval. Potom som potrebovala niekam utiecť...najlepšie pod zem. Neospravedlnila som sa, vlastne ani neviem či som dokázala zo seba dostať úbohé "bye". Vôbec nič si nepamätám...chápete? Ja rozhodne nie.
Niečo v hlave mi hovorí, že som sa s ním aspoň rozlúčila. Verím, že je to pravda.

Samozrejme Dmitri bol zlatý a na odľahčenie situácie sa zasmial, ale to nemení nič na tom...ach, ani neviem, čo viac k tomu dodať. Potrebujem oddych.

zdroj: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10153697111788111.1073741843.19124803110&type=3
Vo štvrtok som mala v škole doslovné stavy na odpadnutie. Ako keby môj organizmus pocitoval únavu, vyčerpanie a potreboval si oddýchnuť. Hneď po upečení mojej prvej homemade vegánskej pizze som si chcela ľahnúť na pár minút pred nemčinou a tréningom. Heh. Pár minút. Po 4 hodinách spánku som sa zobudila o 19:40, čim som nestihla ani jedno ani druhé. Stáva sa mi to skutočne málokedy a preto si tento poobedňajší spánok odpúšťam.

Potrebujem viac spánku...a kávy.



Dneska, v piatok, kedy upravujem tento článok a popíjam skvelý levanduľový čaj, tak mi nedá vám ho neodporučiť! Stačí si v lekárni kúpiť sušené levanduľové kvety, ktoré môžete využiť tak ako ja v čaji, alebo si z neho spraviť vynikajúci uvoľňujúci kúpeľ. Levanduľa má spasmolytické (krče uvoľňujúce), až sedatívne účinky. Napomáha pri problémoch s trávením a hlavne pri nespavosti, nervovej podráždenosti a nervozite. Úprimne, viete si predstaviť niečo lepšie?


Dnešný článok bol opäť taká spoveď blogerky, ktorá sa chce s vami porozprávať ako s kamarátmi. Mala som však potrebu napísať vám takéto ospravedlnenie za absenciu článkov. V stredu sa môžete tešiť na recenziu! Zatiaľ vám prajem veľa príjemných pohodlných a hlavne bezstresových chvíľ :)

Drahý stes, poďme sa rozísť.


Vyskúšali ste niekedy levanduľový čaj? Prečítali ste si niekedy dielo od známeho autora Dmitriho Glukhovského? Zúčastnili ste sa niekedy na nejakej besede? 

Budem rada, ak sa s vašimi zážitkami podelíte so mnou komentároch :)

9 komentárov:

Som veľmi rada, že si sa rozhodla napísať mi komentár. Ak budeš chcieť kedykoľvek mi napíš aj na e-mail: blogforsmile@gmail.com :)